[kontra]POST je samostatnou výstavou sochárky Klaudie Korbelič (SK/CZ) v termíne 15. 5. – 15. 6. 2018, ktorú pripravila pre Industral Gallery v Ostrave. Autorka v nej „upcykluje“ svoju doterajšiu (nielen sochársku) tvorbu, čím ju uvádza do nových vzťahových súvislostí a priestorových situácií. Výstava voľne nadväzuje na site specific projekt [kon]Text, ktorý bol nedávno prezentovaný v Synagóge – Centre súčasného umenia patriacej pod Galériu Jána Koniarka v Trnave (SK).

Výstavný projekt [kontra]POST zahŕňa sériu rôznorodých diel Klaudie Korbelič, ktoré vznikali medzi rokmi 2015 – 2018. Autorka tieto diela prostredníctvom výstavy uvádza do nových kontextov a priestorových riešení. Vznikajú tým akési POST situácie referujúce k sochárskym artefaktom, ktoré sa môžu javiť ako zdanlivo nepotrebné. Tým, že boli svojho času prezentované na viacerých výstavách sa ich púť svojím spôsobom skončila, a tak sa stali bežnou súčasťou autorkinho ateliéru, kde sú zatiaľ archivované. Iné diela neboli ešte verejne prezentované, vznikli v prostredí ateliéru, v ktorom boli istú dobu vystavené a prezentované len pre úzku skupinu publika. Klaudia Korbelič tieto diela prenáša z ich domáceho neformálneho priestoru (niektoré opätovne) do priestoru inštitucionálneho (galerijného), s ktorým nadväzujú nový dialóg. Na jednom mieste sa tak stretávajú rôzne sochárske kompozície, námety a materiály, ktoré odkazujú na jej predošlé výstavy a zároveň vytvárajú novú vizualitu a čítanie v duchu takzvanej postinternetovej situácie. Tá je podporená miešaním klasických sochárskych „analógových“ materiálov s „digitálnymi“ artefaktami, vzniknutých vo virtuálnom priestore s výstupom v podobe 3D frézovania a 3D tlače. Vzniká tým akási súčasná „koláž“, chaos, zmes zdanlivo nespojiteľných a rôznorodých techník, technológií, produktov i námetov. Autorka prostredníctvom tejto „koláže“ uvažuje nad súčasnou umeleckou produkciou a procesom tvorby, ktorý je taktiež vystavený tlaku ekonomických a spotrebných mechanizmov a núti umelcov neustále vytvárať nové a (ideálne) stále lepšie a hodnotnejšie artefakty. Čo sa však deje s tými „starými“ a „nepotrebnými“? Dnešná sociokultúrne orientovaná spoločnosť, ktorá sa čím ďalej tým viac oháňa „magickými“ slovami typu ekológia, recyklácia a „upcyklácia“, zároveň ešte stále vyžaduje expanziu nového, spotrebného a najmä originálneho produktu. V tomto ambivalentnom svete aj samotné umenie často nasleduje podobné schémy a stáva sa istým druhom produktu, ktorý sa (žiaľ) časom môže stať (taktiež) zastaraným a nadbytočným. 

Klaudia Korbelič (*1990, Bratislava) vyštudovala ateliér Sochařství 1 vedením prof. akad. soch. Michala Gabriela na Fakulte výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne (2017). Patrí medzi mladú generáciu vizuálnych umelcov, ktorí pôsobia súčasne na českej i slovenskej výtvarnej scéne. Vo svojej tvorbe sa venuje dvom líniám, a to klasickej soche, ktorú podrobuje mechanicko-performatívnej deformácii a site specific inštaláciám a objektom. Námety čerpá zo súčasnosti, ale i z minulosti. Spracováva problematiku armády, boxu, sci-fi, princípy architektúry a taktiež sa zaoberá statusom súčasného človeka a otázkami jeho budúcnosti. Dôležitým prvkom jej diel je interakcia zo strany divákov, tak ako aj proces vznikania, transformácie a zanikania sochárskeho artefaktu. Ten často vystavuje rôznym vonkajším i vnútorným vplyvom, ktoré ho deštruujú, transformujú a odhmotňujú. Autorka týmto procesom skúma samotné sochárske médium a testuje jeho hranice. Pýta sa, čo sa dá ešte považovať za sochu a čo už túto kategóriu presahuje. Sleduje, ako sa formálne i kontextovo mení sochársky artefakt prechádzajúci určitými situáciami a procesmi, do ktorých je uvedený alebo je im vystavený. Autorka má za sebou niekoľko úspešných skupinových i samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí. Žije a tvorí v Brne.