Druhá celovečerná snímka talianskeho architekta a filmára Michelangela Frammartina sa podobne ako jeho medzinárodne úspešný filmový debut Dar (Il dono, 2003) pohybuje na pomedzí hraného a dokumentárneho filmu. Jej obrazové rozprávanie je opäť zasadené do odľahlých, takmer vyľudnených častí južného Talianska.

Nenápadne sledujeme každodenný život starého pastiera kôz, žijúceho v odľahlej stredovekej dedine v horách talianskej Kalábrie. Liek proti dávivému kašľu si vyrába z vody a prachu, pozbieraného z podlahy miestneho kostola.

V stáde jeho kôz sa narodí drobné kozľa a režisér našu pozornosť upriamuje práve na slabé zviera, na to, ako sa stavia na vlastné nohy a začína bojovať o svoje miesto v početnom stáde i vo svete. Nakoniec sledujeme mohutnú jedľu, ktorú lesníci zotnú a použijú na prípravu dreveného uhlia.