Film zobrazuje vzťah troch rôznych generácii Japoncov navzájom ako aj ich vzťah k Amerike a k Američanom. Starenka sa po rokoch dozvedá, že má brata, ktorý sa už dávno vysťahoval na Havaj. Jej deti ho odišli navštíviť a babička je šťastná, že môže opatrovať svoje štyri vnúčatá. Deti sa tu dozvedajú ako ich dedko zahynul pri výbuchu bomby v roku 1945 v neďalekom Nagasaki. Poznajú len to čo sa píše v dejepise: takmer nič. A pretože babka je "staromódna" - nemá ani videohry ani televízor - deti sú u nej oslobodené od tlaku civilizácie a majú možnosť priamo na mieste a naplno si zažiť svojim detským spôsobom, čo znamenala nagasacká kataklizma. Kurosawa ukazuje tragédiu pohľadom detí, pomocou ich jednoduchých, detsky naivných slov a gest. Zatiaľ čo vnúčatá sa s babičkou zbližujú, stredná generácia - jej vlastné deti - jej vôbec nerozumie a prejavuje sa vypočítavosťou vo vzťahu k ich bohatému americkému príbuznému Clarkovi (Richard Gere, hovoriaci po japonsky). Clark reprezentuje novú generáciu "nepriateľov", ktorá, oslobodená od následkov doby, je schopná vidieť hrôzu vtedajšieho aktu. Snímka podľa knihy Kijoko Muratovej "Nabe NoNaka" získala v roku 1992 cenu japonskej akadémie.(Turiec)